Kam nás to len odvialo, predtým než sme začali naše tradičné povaľovanie sa  v obľúbenej kaviarni. Spolu s kamarátkou som mala tú česť navštíviť vernisáž na Radnici. A to Vám bol len zážitok.Hneď na začiatok by som si dovolila citovať úvodnú reč, ktorá vám navodí pocit a vôňu spred roku 1989: „Výstava „Ako sme žili pred rokom 1989“ nehodnotí ani dobu minulú, ani dobu súčasnú, nehodnotí iba ukazuje, trochu porovnáva a hovorí: „Pozrite sa, zaspomínajte a uvažujte!“  Celkom sme sa s kamarátkou povaľačkou bavili a smiali na veciach, ktoré tam boli vystavené. Niektoré sa nám matne v pamäti vynárali (ako napr. obaly zo žuvačiek, ktoré neboli až tak staré), iné sme veľmi dobre poznali.  A to  typickú detskú oranžovú termosku, staré kalčeto, na ktorom si dodnes môžete zahrať stolný futbal v nemenovaných krčmách. Ďalšie vystavované exponáty nám navodili atmosféru, ktorú dôverne poznáme a pomerne často sa s ňou stretávame, ak navštevujeme staré mamy. Na mysli umelé kvety . Tie už majú najlepšie roky života za sebou.

Nie tak staré bežky, bicykel pripomínajúci Sobi 20, ale i staré plastové hračky, toto všetko môžete nájsť a kúpiť si od predajcov (ktorým bola vyoperovaná hanba) na blšákoch.

S týmto všetkým žili naši rodičia a starý rodičia denno-denne a my sa na to  pozeráme ako na exponáty v múzeu. Nie je to trochu nezmyselné a prehnané? Aj keď  dotyk s nie tak dávnou minulosťou môžem mať aj na chate, kde spím na starej trojmadracovej valende, predsa si ju rada vyobzerám vo foyer Radnice. Pýtate sa prečo?

Moderná doba prišla s pádom komunizmu pomerne rýchlo. Veľa vecí je omnoho rýchlejších, človek nemá čas zastaviť sa a pozrieť sa späť (mal na to čas kým vystávala v rade na banány). A táto výstava je presne to, čo mládež dnes potrebuje. A nielen ona. Spomínať, porovnať, privoňať….Bolo lepšie predtým, teraz alebo najlepšie roky nás len čakajú? To všetko, čo tu bolo udomácnené, je naozaj preč? Alebo to len zapadlo prachom v našich srdciach a mysliach? Tak hor sa! Oprášiť tie spomienky. A presne to je cieľom tejto jedinečnej výstavy. Aspoň myslím… Tak spomínajme…

Sasanka

Milovníčka súčasného tanca, ale i tanca ako takého. Ak sa práve neučí , tak posedáva v kaviarňach. Obľubuje rôzne kultúrne podujatia a dianie v meste jej nie je ľahostajné. Má tak trochu šialené nápady a myšlienky, ale dôveryhodne to maskuje svojou nevinnou tváričkou.