Banská Bystrica je dejiskom viacerých temných a skutočných príbehov z minulosti. Jeden z nich sa odohral na Hornej ulici v dome číslo 23. Prečo musel byť 7 ročný chlapec zastrelený?

V dome číslo 23 dnes nájdete steak reštauráciu New Angus a nejaké tie kancelárie. Dom patril pred 2. svetovou vojnou rodine Gotthilfovcov. Lekár židovského pôvodu Ladislav Gotthilf v tomto dome žil s manželkou Waltraut Eveline Gotthilfovou. Všetci ju volali Traute. Traute nebola Židovka, ale Nemka pochádzajúca z mesta Obernigk, pri meste Vroclav. V Apríli 1937 sa im narodil syn, a dali mu meno Michal. O mesiac neskôr bol pokrstený v katolíckom chráme. Potom ako sa im narodil syn, zintenzívňovanie protižidovských nálad a eskalovanie otvoreného antisemitizmu priviedli Ladislava Gotthilfa, aby sa ešte pred vypuknutím vojny, vo Februári 1939 dal pokrstiť na katolíka.

Radikálne živly v HSĽS pristúpili ku “výbornému”, konečnému riešeniu židovskej otázky. Po mnohých rokoch postupného zosilňovania antisemitizmu v spoločnosti, začala Tisova vláda v marci 1942 s deportáciami Židov zo slovenského územia. Ladislav Gotthilf, ako spoločensky dôležitý gynekológ a pôrodník v meste, dostal tzv. prezidentskú výnimku a nemusel byť s rodinou deportovaný. Potom, ako vypuklo Slovenské národné povstanie, rodina zacítila nádej ukončenia agresie. Avšak, krst,výnimka, ani SNP nezabránili tragédii  a vraždeniu.

Povstanie bolo potlačené a rodina sa rozhodla ukrývať v horách, pri Harmanci. Gotthilfovcov chýbali nejaké veci, a preto sa Traute rozhodla vrátiť do domu, aby si vzala uteráky. Niekto ju spoznal a udal nacistom. Špehovia objavili ich úkryt, a 10.11.1944 boli zatknutí a o pár dní boli Laci, Traute a malý Miško zastrelení v Kremničke.

Po otvorení masového hrobu v apríli 1945 identifikovali aj rodinu Gotthilfovcov. Ladislav mal jednu časť tváre zachovanú. Malý Miško mal šedivé vlasy. Traute našli až o dva dni neskôr. Mala zaťaté päste. Švagor, ktorého príslušne zriadená komisia požiadala o spoluprácu pri určení mŕtvol, poznal Traute podľa podšívky kabáta.

O tento smutný príbeh rodiny Gotthilfovcov môžete dnes zakopnúť a spomenúť pred domom č.23 na Hornej ulici.  Nájdete tam kamene projektu Stolperstein, pripomínajúce osudy obetí holokaustu. Projekt Stolperstein je iniciatívou umelca Guntera Demniga, ktorý od roku 1995 umiestňuje malé dlaždicové kamene 10 x 10 cm na miesta, ktoré sú späté s príbehom obetí holokaustu. Ide predovšetkým o nacizmom zavraždených Židov, homosexuálov, Rómov, či Svedkov Jehovových. Na slovensku prevzalo iniciatívu nad projektom občianske združenie antikomplex.sk zastúpené Andrejom Čiernym a Jakubom Lunterom.

10. augusta sme boli pri ukladaní kameňa a celý príbeh nám prerozprával poslanec banskobystrického mestského zastupiteľstva Pavol Katreniak, ktorý prečítal autentické záznamy z rodinnej kroniky svojho prastrýka Júliusa Krébesa, ktorý bol v tej dobe v Banskej Bystrici kaplánom. Atmosféru dotvárala spevom Dominika Doniga.

Jeden zo zápisov Júliusa Krébesa : “ Sedemročný Miško mal len jednu vinu, že sa narodil.”

Obludnosť tohto príbehu nie je výnimočná. Podobných tragických príbehov na Slovensku sú tisícky. Každý jeden tento príbeh jednotlivca je  mementom nezmyselnosti vraždenia  a nenávisti. Nech je príbeh Gotthilfovcov z Banskej Bystrice výstrahou pre ďaľšie generácie v našom meste, aby sa už nikdy viac niečo podobné neopakovalo.

David Kapusta