Moje návštevy vo filmovom klube sú zriedkavé.  Dôvodom nie je nekvalitný program a výber filmov, ale toho času býva nejako málo. Zrejme to poznáte. Napriek tomu,  niekedy ma niečo pritiahne natoľko , aby som prišiel v pondelok alebo vo štvrtok do múzea SNP.  Tento pondelok bol príťažlivý, do múzea SNP prišiel na 97 minút Nick Cave. Bolo vypredané.

Každý kto pozná Nicka vie, že jeho živé vystúpenia, to nie sú len koncerty.  Sú to strhujúce a premieňajúce divadelné predstavenia vyplnené  mocnými  spirituálnymi explóziami, kde hlavnú úlohu zohráva temný kazateľ z Brightonu. Iný nebol ani film od Iain Forsyth a Jane Pollard. Silné a skutočné, skutočné emócie umocnené skutočnými Nickovými mantrami. Aj ten kto Nicka nepozná, tak môže po hodine a pol povedať, že ho spoznal, a nie len jeho, ale aj jeho pódiové alterum ego. Celý film je o jeho živote. Tvorcovia filmu intímnym spôsobom zvýraznili všetky dôležité momenty Nickovej životnej línie. Dialógy s priateľmi, s psychológom, či s Kylie Minogue striedajú naživo interpretované skladby v štúdiach v Brightone a v La fabrique na juhu Francúzska.  Okrem naratívnej časti filmu sprostredkujúcej Nickov život je zachytený aj kreatívny proces tvorby piesní. Kamera sa dostáva všade tam, kde dochádza k tvorbe textu, hudby, kde sa hudba aranžuje a nakoniec nahráva. Z filmu by som vystrihol jednu scénu, kde Nick vedie dialóg so svojim priateľom, hercom Raymond Winstone.( Len pre vysvetlenie Raymond prežíva akúsi umeleckú krízu, ktorú v dialógu naznačuje) Rozprávajú sa o počasí,  jedle, a  celkom bežných veciach, avšak zrazu sa Raymond opýta Nicka : „Do you really like performing still?“ A Nick odpovedá : „I live for it“. A pridáva : „It’s that moment where I become the person that I’ve always wanted to be. There’s something that happens on stage where you are transported, and you feel you can’t do anything wrong…“  A o tom to je. Transformácia a premena sú jadrom filmu,  schopnosť vystúpení premieňať. Najlepšie to možno vidieť  v závere filmu, kde Nick vystupuje v Sydney Opera House  a s evanjelizačným zapálením interpretuje svoje poklady, alebo pri komornejšej atmosfére v Londýnskom klube Koko kde sa Nick v psychodramatickom zapálení spája   s prvým radom. Nick sa mení počas vystúpení na niekoho iného. V pondelok ma strhol so sebou, a na tom starom sedadle v pamatníku SNP som sa aj ja na pár minút stal celkom novou bytosťou. Neľutujem. Skúste to aj vy. Zážitok, ktorý silno odporúčam.

Filmový klub v Banske Bystrici oslávil tento rok 50.narodeniny. Dokonca náš filmový klub získal cenu Najlepší filmový klub za rok 2013 od Asociácie slovenských filmových klubov. Bystričania môžu byť právom hrdí na existenciu tohto klubu. Som vďačný za prácu všetkých zapálených ľudí, ktorí sa podieľajú na tom, že nám Bystričanom dávajú alternatívu voči multikomplexu kín, alternatívu voči komerčnej produkcii. Je to akýsi pomyselný ostrov filmovej nádeje v mori úbohosti komerčnej produkcie. Som rád, že tu je.

Njabližšie predstavenia sú súčasťou francúzskej kultúrnej jesene organizované v spolupráci s Alliance Francaise. Hrať sa budú francúzske filmy. Je možné, že sa tam stretneme.

Viac na : www.facebook.com/BBfilmklub

David Kapusta