Som Bystričan a som na to hrdý. Bystrica je krásne mesto, s veľkolepou históriou. Niekedy ma však toto mesto akurát tak veľkolepo serie.
Poďme sa na to pozrieť pekne poporade. V tomto meste niečo poriadne smrdí a nie je to ani Hron, ani bezdomovci a aj keď je to na počudovanie, tentokrát to nie je ani dych niektorých mestských poslancov. Zapácha skutočnosť, že v tomto meste je všetko postavené na hlavu. Napríklad skvelá nedostavaná autobusová stanica. Zívajúca prázdnotou viac, ako klubovňa náruživých šachistov po deväťdesiatke a zarastajúca, ako Zdeno Chára počas play off. Je v podstate ako žena po štyridsiatich rokoch manželstva. Kedysi by mohla slúžiť úctyhodnému účelu a vyzerať krásne, dnes však nikto od radosti neskáče, keď ju vidí v meste.
V Bystrici niesu nikdy na nič peniaze. Platy hokejistom meškajú tak dlho, že niektorí z nich už začali predávať nota bene, futbalisti sa každoročne vyhrážujú odchodom niekde inde a keď im to nevyjde, čaká nás trest v podobe ich výsledkov počas nasledujúcej sezóny, keď ich dokáže vyprášiť už snáď aj Horná Mičiná. A hudobníci? Keby nebolo dvoch troch klubov, mohli by nástroje rovno narúbať do pece a odísť pracovať na ropnú plošinu. Banská Bystrica totižto nemá ani len prachobyčajný kulturák. Nemyslím Europa Culture Center. Tri tisíc na prenájom za jednu noc si naozaj môže dovoliť asi iba maestro playbacku a švihák s nafarbeným fúzom, Robko Kazík.
Konečne máme amfiteáter! No… Nie, že by sme ho nemali, on tu bol stále, len ho nebolo poriadne vidieť cez tú burinu, ktorou bol celý zarastený. Stačilo posekať trávu, dať nové lavičky a Aleluja! Legenda znovu ožila! Koncerty a kino ako kedysi! Rýchlo bežte kúpiť víno v tetra paku, deku pod pazuchu…. Alebo možno nie. Koncerty sa nekonajú. Niekomu totiž vadí hluk. Aj keď hudba podľa mňa hluk rozhodne nie je, a o človeku, ktorý si zariadi bývanie vedľa amfiteátra a neráta s hlasnou hudbou si myslím že je… povedzme že nerozumný.
Poďme sa trochu pozrieť na vzdelávanie. Základné školy rušíme ako na bežiacom páse, niesú deti. Nejakým spôsobom tu však je obrovská koncentrácia nadpriemerne inteligentných adolescentov, nakoľko gymnázií je tu ako húb po daždi. OŠG, GJGT, GAS, EVG, KGŠM, GMK. Vynechal som nejaké? Ako bývalý študent nemenovaného gymnázia však viem ako je to v skutočnosti. Naozaj inteligentné decká by naplnili maximálne jednu školu a to by možno ešte bola poloprázdna. A o schopných učiteľoch ani nevravím. Vďaka platovému ohodnoteniu učia zväčša výbehové typy s obrázkom Gottwalda v peňaženke.
Ak sa pozorne prechádzate po Bystrici, niekedy nevychádzate z úžasu. Minule som narazil na nezmyselnom mieste na pamätník venovaný Sissi. Áno presne tej, o ktorej sú tie romantické filmy. Manželke Franza Josepha. Nejako mi nedošlo, prečo tam vlastne je? Do polovice cesty vyznačený prechod, chodník vedúci do stredu križovatky. Obrovskú hromadu použitých plienok 20 metrov od námestia. A to všetko za jeden deň! Až má človek chuť si vytrhať vlasy a kričať: “Komu tím prospějete?”. No nič, už som frflal dosť a treba ísť na nákup. Ktovie, možno cestou objavím pamätník venovaný princeznej Diane.
Jacky Foxx
Aj keď sem tam vrieskam do mikrofónu, som nikto, tak ako väčšina ľudí. Nepáči sa mi veľa vecí a rád sa o ne delím.
Páčil sa Vám článok? Zdieľajte ho.
