A hrochy skáču šípky do vody. Boli sme na Pohode. Na jej jubilejnom dvadsiatom ročníku. Už sme vytriezveli, aj sme sa vyspali, drogy budú čochvíľa vyplavené z organizmu a preto je na čase obzrieť sa a zosumarizovať najobľúbenejší festival politickej piesne na Slovensku.

Vo štvrtok sme došli o 14:00, lebo že „musíme prísť skôr, aby sme si mohli kúpiť lístky na budúci rok“. Na pražiacom slnku v prehriatom aute s plnými mechúrmi a prázdnymi fľaškami sme čakali príjemných 75 minút. Keď sme sa dostali dnu, postavili sme si stany, kde aj tak nebudeme spať, lebo v noci je tam chladno ako v srdci Roberta F. a od 06:00 horúco ako na Gay Pride-e v Barcelone. Ak ste nemali celé tri dni súlož nevadilo to, stačilo desať minút v stane a vyšli ste zo stanu spotený, ako po troch číslach a každému ste potom mohli hovoriť, že „veď jasné, že bolo“.

Pred večerom ešte bol čas obzrieť si areál, no ak niekto povie areál, tak myslí foodcourty. Ako vždy, ceny boli vysoké, peňaženka úzka, takže buď sa človek vedel dobre najesť, alebo dobre opiť. S kolegami sme vždy volili za bé. Večer Pohodu otvárali Bratislava Hot Serenaders s Milanom Lasicom. Majster porozprával zopár vtipností, trošku sa snažil spievať a po pól hodine zmizol. Ale skôr než by odišiel, ani pusu nám nedal. Tú sme všetci dali Borisovi. Neskôr večer (tak neskoro, že už sa nepatrilo byť triezvy) príjemne prekvapili rómski punkeri z NY zvaní Gogol Bordello. Gitarista mal na sebe tričko s nápisom „high as fuck“, čo sa voľne dá preložiť „sfajčený ako činka“ (lebo my nenadávame) a mnohým vtedy akoby z duše hovoril. No a potom PJ Harvey, ktorá bola frenetická.

Piatok už ani neviem, čo sme robili, lebo tie dni sa ľahko zlievajú. Ale teraz som si pozrel line-up a spomenul som si: boli sme na koncertoch. Kvôli krátkosti času čitateľa spomeniem len poľskú punk skupinu Hańba, ktorá podľa môjho úsudku bola najlepšia kapela na tohtoročnej Pohode. Super bolo aj to, keď im v Nay tanečnom dome odpálilo elektriku a my, publikum, sme začali skandovať „hanba“ (alebo „Hańba“, doteraz som si nie istý). No a ešte v piatok večer boli na takej diskotéke, nejaké Parov Stelar či čo.

Sobota začala ranným kvízom o Game of Thrones, kde sme zistili, že jeho sledovaním iba aj tak márnime čas, lebo aj napriek tým presedeným hodinám v žiari notebookov sme v hlavách počuli Melisandre ako hovorí „you know nothing“. Poobede sme mali všetci emočné bukkake (tí, ktorí neviete, čo to je, ste starí a tí, ktorí viete, ste zvrhlí) pre minaretom s B-complex (naschvál to neskloňujem, nikdy neviem aký gender použiť), kde sme posielali pusinky multioteckovi, ktorý zvráti slovenskú mortalitu a vďaka nemu tu nebudeme potrebovať nijakú pracovnú silu z púšte, lebo budeme mať dosť Kollárovcov. A bol tam aj Poliačik, uuuuu! No a nech si vraví kto chce čo chce, v sobotu boli najlepší Midi lidi. Niekto to už musel napísať!

V nedeľu sme konečne mohli ísť domov, dať si sprchu, použiť čistý záchod a natrieť sa litrami krému po opaľovaní.

Pohoda je úžasná vec, každý, kto ju zažil, vám to potvrdí. A kto na ňu nakladá, tak s najväčšou pravdepodobnosťou tam ešte nebol. A kto nebol, nech príde, lebo na Pohode sú vítaní všetci, okrem fašistov, neonáckov, katolíckych fundamentalistov a Borisa Kollára. Ale inak všetci, od neoliberálnych libertariánov po anarchistických neomarxistov. A keby ste chodili, tak by ste vedeli aj to, odkiaľ som ukradol názov a perex článku.

Čo ma tento víkend naučil: svet je plný krásnej hudby, svet je plný krásnych žien, svet je plný krásnych mužov, život je úžasný, tak prestaňte frflať, užite si leto a budúci rok sa vidíme na Pohode ´17.

Joj a ešte pozdravujem svojich starých, nových a staronových priateľov, s ktorými sme sa na letisku stretli. Takže ahojte Alexandra, Daniel, David, Dávid, Diana, Dominik, Edit, Ján, Juraj, Karolína, Karolínina mama, Kateřina, Kristína, Liliana, Magda, Marcel, Marián, Martin, Martina, Matej, Matúš, Mário, Rastislav, Saskia, Slavomír, Teofil, Veronika a mnohí ďalší, ktorých si meno nepamätám a mnohí ďalší, s ktorými sme sa nestretli, no vážne sme sa chceli.

P.S.: Zdravím vás všetkých, moje meno je Roland, študujem tu, robím toto, robil som toto a som novým prírastkom do redakčnej netradičnej rodinky Bystrických vecí.